Od teórií k praxi
V predchádzajúcom článku „Ja nie som kreatívny! Poďme hľadať zdroj kreativity“ sme si dokázali, že kreativita nie je len o vrodených vlohách a že z jej prameňom môže čerpať každý ak má k tomu silný popud. Ako to však prakticky realizovať? Ako prejsť od teoretických vedomostí k praxi?
4 fázy kreatívneho procesu a ich využitie v náš prospech
Graham Wallas ako prvý podal náčrt štruktúry kreatívneho aktu ako štvorfázového procesu. Jeho koncept je dnes všeobecne uznávaný.
Fáza 1: Príprava
Zhromažďujte fakty a už existujúce idei a nápady týkajúce sa Vášho problému a premýšľajte, premýšľajte, premýšľajte. Konzultujte s odborníkmi, choďte na seminár. Dajte svoje nápady na papier a skúmajte ich z rôznych uhlov pohľadu. Popusťte uzdu imaginácii [1 s.71].
Tu sa zastavme. Čiže ak sme si doteraz mysleli, že kreativita je o tom, že sa postavíme pred plátno a maľujeme, nie je tomu tak. Za všetkými novými objavmi bolo vždy úsilie, námaha a štúdium. Zapojenie mozgu, rozmýšľanie. Trénujme preto tento náš najzaujímavejší sval, dávajme si otázky, rozmýšľajme, obráťme veci hore nohami a skúsme myslieť ináč ako sme boli doteraz zvyknutí.
Myslime mimo zabehnutých koľají – angličtina má na to výstižný termín: out of the box.
Aby ste to nevzdali hneď na začiatku ako Kepler ….
Prvá fáza má svoje záludnosti. Keď zhromažďujete fakty, študujete a študujete a máte pocit, že objav, vhľad kreativity je už na spadnutie, odrazu Vás to všetko začne otravovať a prenasledovať ešte aj v noci. Je to známka začínajúceho rozkladu momentálneho systému – systému názorov. V tomto momente to veľa ľudí vzdá, vykašle sa na dokončenie práce kvôli pocitu zbytočnosti, podobne ako Kepler…
Johannes Kepler je pôvodca evolučnej myšlienky, že planéty obiehajú po eliptických dráhach okolo Slnka. Už dlho predtým, ako v jeho mysli dozrela táto idea, zvažoval elipsu ako logickú možnosť. V tom čase však svoj objav zavrhol slovami, že ide o „kopu hnoja“. Súčastník by skôr povedal môj nápad je „piece of shit“! Hm, za tie roky sa toho vo vyjadrovaní silného pocitu frustrácie moc nezmenilo…
Znie to až neuveriteľne, ale toto je ten správny prejav. Podľa psychológa Carla Rogersa, sa myseľ práve v tomto momente otvára a pôda je najdivokejšia pre nápady zdanlivo odtrhnuté z reťaze. I keď to vyzerá zúfalo, práve teraz umierajú staré myšlienky a je dovolený zrod nových.
Fáza 2: Inkubácia
Ostaňme pokojní, problém nikam nezmizne, čiže ak sa Vám aj vynorí v hlave, vy sa proste hrajte, spíte, odpočívajte, uvolnite sa. Konkrétne: napusťte si vaňu, doprajte si jazdu autobusom či odpočinok pod jabloňou. Tieto situácie sa v praxi osvedčili…. Archimedes mal svoj Heuréka zážitok vo vani, Henriho Poincarého napadol jeho vhľad keď nastupoval do autobusu a Newtona „prepadol“ jeho nápad pod jabloňou.
Inkubácia je fáza, ktorú som si dlho nevedela dopriať. Mala som pocit, že ak oddychujem, bicyklujem, hrám sa s deťmi a teda nevenujem sa problému, že zaháľam. Odkedy viem, že aj toto je fáza kreativity, prežívam momenty zdanlivého ničnerobenia naplno. A nápady prichádzajú vtedy, keď ich nečakám. Cestou do škôlky po dieťa, napríklad. Vtedy mám po ruke mobil a aplikáciu Evernote, kde si rýchlo napíšem nápad a viac sa nad ním nezamýšľam.
Vnímajte svoje sny
Súčasťou inkubácie je aj nevedomé duševné spracovávanie problému. Možné vysvetlenie tohto fenoménu prináša kvantová fyzika – spracovanie v nevedomí je vlastne kvantovým spracovaním – dochádza k nemu v ríši nelokálneho univerza. Keď Nels Bohr pracoval na svojom modely atómu, mal v noci sen o slnečnej sústave, čo by mohlo naznačovať nevedomú inkubáciu odohrávajúcu sa v jeho duši.
Fáza dva pre nás znamená asi toľko, že si treba všímať i zdanlivo nesúvisiace okolnosti. To, čo v tejto fáze zažívame, koho stretávame, o čom sa nám sníva má zmysel. Tieto naoko nespojiteľné situácie v sebe nesú odpovede na problémy, ktoré riešime. Tak ako Bohr videl v sne o slnečnej sústave v skutočnosti model atómu.
Fáza 3: Náhly vhľad
Heuréka! Osvietenie prichádza v okamihu, keď to najmenej čakáte. Jeho prekvapivosť je charakteristickým znakom diskontinuity. Dochádza tu k prechodu od nevedomých posibilít (možností, ktoré sa nachádzajú niekde mimo našu realitu – studnica vedomostí) až k vedomému vhľadu. Z druhej etapy do tretej dochádza bez kauzality, čiže bez zjavnej príčinnej súvislosti.
Ako spoznať, že fáza tri prišla? Krásne o tom napísal skladateľ Johannes Brahms:
„A tu sa tieto idei vlievajú do mojej duše prichádzajúc priamo od Boha a nie sú to len jednotlivé témy, ktoré sa mi v mysli zjavujú,ale tieto témy už vnímam v dokonalej pravej forme, v plnej harmónii a náležitej orchestrácii. Celá hotová skladba sa mi zjavuje v tých vzácnych okamžikoch plných inšpirácie [1, s.76].
Kreatívny moment sa prejaví ako prekvapenie, a preto sa niekedy tieto zážitky nazývajú „aha“ momenty. Nicola Tesla kreatívny zážitok príznačne nazýval „úder bleskom“. Úspešný skok do nového neznámeho územia býva sprevádzaný extatickými pocitmi: je to ten pozoruhodný a skvelý pocit celistvosti pri kvantovom zážitku, ktorý zároveň tíši tú úzkosť, ktorú naše ego pociťuje pri hľadaní toho „niečoho“, kedy vlastne vôbec nevieme čo to vlastne hľadáme [1, s. 83].
Renesančný maliar Michelangelo Buonarroti do obrazu Stvorenie Adama prepašoval silnú symboliku. Boh je zobrazený v kruhu anjelov a odetý do plášťa zvláštneho tvaru. Tento výjav až nápadne pripomína mozog. Možno tým myslel, že Boh sám je múdrosť a všetko poznanie.
Fáza 4: Manifestácia
Koniec srandy, alebo jej začiatok? Overujte, vyhodnocujte a manifestujte to, na čo ste prišli. Inými slovami, urobte zo svojho nového vhľadu produkt.
Zhrnutie
Dávajte si otázky, premýšľajte, zhromažďujte fakty, rozprávajte o probléme s kompetentnými. Ak už máte pocit, že informáciami ste priam pohltení a odpoveď je v nedohľadne, doprajte si relax. Zmeňte prostredie, robte niečo iné. Až keď je myseľ pokojná je dovolené vstúpiť novej myšlienke. Príde náhle ako blesk. Spoznáte to, podľa extatického pocitu, ucítite mravce bruchu, chvenie v chrbte, roztrasú sa kolená. Zrejme nezažijete všetky príznaky „aha“ momentu, isté však je, že o Vašej novej kreatívnej myšlienke nebudete pochybovať. Tu sa však nič nekončí, ale začína! Je na Vás aby ste nové myšlienky uviedli do hmotného sveta a ťažili z toho.
Použité zdroje:
- GOSWAMI, Amit. Kvantová kreativita. Vydalo nakladateľstvo ANAG r. 2016.
- Špačková a kol., Největší malíři – život, inspirace a dílo – Michelangelo, Eaglemoss, Praha, 2000. Dostupné na: https://sk.wikipedia.org/wiki/Stvorenie_Adama
Obrázok 1.: Raj Eiamworakul. Spiderman at the Great Wall of China. Dostupné na: https://unsplash.com/photos/o4c2zoVhjSw
Obrázok 2.: Ryoji Iwata. Blindness. Dostupné na: https://unsplash.com/photos/_dVxl4eE1rk
Obrázok 3.: Sidney Harris. Creativne Moment. https://sk.pinterest.com/pin/168110998565523283/
Obrázok 4.: Stvorenie Adama (Creazione di Adamo – Michelangelo ) https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Creaci%C3%B3n_de_Ad%C3%A1n_(Miguel_%C3%81ngel).jpg